Slama je pomerne bežný organický materiál, ktorý zostáva po zbere obilia. Záhradkári ju preto často používajú ako hnojivo. Tento materiál sa môže zapracovať do pôdy koncom jesene. Používa sa aj na výrobu kompostu a mulča do záhradných záhonov. Mulčovanie slamou má svoje výhody a nevýhody, ktoré by sa mali zvážiť pred vykonaním tohto postupu.
Čo je súčasťou zloženia a aké má prospešné vlastnosti?
Slama sú sušené stonky rôznych plodín, ktoré zostávajú po zbere úrody. Tento materiál pozostáva prevažne z celulózy a iných sacharidov. Sušením sa zo stoniek odparuje vlhkosť a niektoré prchavé látky. Sacharidy a chemické prvky nachádzajúce sa v rastlinnej miazge však zostávajú. To pomáha obohacovať pôdu o živiny.
V slame sú prítomné tieto prvky:
- draslík;
- dusík;
- fosfor;
- vápnik;
- horčík.
Nasýtenie pôdy týmito zložkami bude trvať najmenej 8 mesiacov. Pri rozklade látok sa tvorí humus, ktorý ovplyvňuje prospešné vlastnosti pôdy. Na urýchlenie procesu rozkladu je potrebné do zmesi pridať minerálny dusík. V opačnom prípade pôda stratí časť svojich cenných živín.
Ako to ovplyvňuje pôdu a rastliny?
Mulčovanie pôdy slamou pomáha dosiahnuť nasledujúce výsledky:
- Chráňte koreňový systém rastliny pred vyschnutím. Tento účinok sa dosiahne udržiavaním vlhkosti. Tento postup znižuje frekvenciu zalievania a zabraňuje tvorbe pôdnej kôry.
- Zabezpečte optimálnu teplotu pôdy a zabráňte náhlym výkyvom. Tým sa zabráni prehriatiu pôdy v horúcom počasí a jej zamrznutiu v chladnom počasí.
- Chráňte rastliny pred burinou. To pomáha minimalizovať používanie chemikálií.
- Zlepšiť zloženie a štruktúru pôdy.
- Normalizovať parametre kyslosti.
- Vytvorte podmienky pre aktivitu dážďoviek a rozmnožovanie prospešných mikroorganizmov.
Pozrite sa Tiež
V prvom rade mulčovanie pomáha chrániť pôdu. Tento postup znižuje potrebu zavlažovania, minimalizuje potrebu orby a odburiňovania. Znižuje tiež riziko napadnutia chorobami a škodcami.
Výhody a nevýhody
Slama má výhody aj škody. Medzi hlavné výhody mulčovania záhradných záhonov týmto materiálom patria:
- nasýtenie pôdy cennými minerálmi a prírodným humusom;
- zlepšenie štrukturálnych vlastností pôdy jej uvoľnením;
- zabránenie tvorbe vzduchotesnej kôry;
- zvýšenie množstva a diverzity pôdnej mikrobioty;
- ochrana záhonov pred rôznymi typmi erózie – slnečnou, vodnou a veternou;
- kontrola rastu buriny a zamorenia škodcami;
- zníženie počtu zavlažovaní o 1,5-2 krát;
- ochrana zeleniny pred nečistotami a postriekaním;
- zníženie rizika prehriatia pôdy v horúcom počasí a podchladenia v chladnom počasí.
Hlavnou nevýhodou používania slamy je riziko usadenia sa myší alebo iných hlodavcov. Taktiež sa neodporúča používať tento materiál ako mulč pre ílovité substráty. Zhoršuje cirkuláciu vzduchu, čo vedie k tomu, že patogény vytláčajú prospešnú mikroflóru. V tomto prípade slama skôr hnije, než sa rozkladá.
Pravidlá používania slamy v záhrade a zeleninovej záhrade
Slamu môžete na svojom pozemku využiť rôznymi spôsobmi. Obohatí to pôdu o cenné prvky a podporí rast plodín.
Mulčovanie
Slamený mulč sa považuje za veľmi účinný materiál. Môže sa použiť kedykoľvek počas roka. V zime účinne chráni pôdu pred mrazom a na jar zabraňuje spáleniu výsadby. V lete použitie slamy zabraňuje prehrievaniu záhonov a udržiava optimálnu úroveň vlhkosti pôdy.
Slamený mulč tiež pomáha potláčať rast buriny. Okrem toho tento materiál zvyšuje obsah organických látok v pôde, vďaka čomu je kypriaca a vzdušná.
V čistej forme
Používanie slamy vo vašej záhrade je jednoduché. Najjednoduchšou metódou je zakopať ju do pôdy začiatkom jesene. Účinnosť tejto metódy je však priamo ovplyvnená zrážkami. Ak je zrážok príliš málo, slama nebude hniť. V dôsledku toho nebude pozemok vhodný na výsadbu v nasledujúcej sezóne.
Výroba hnojív
Používanie slamy vo vašej záhrade pomáha obohatiť pôdu o cenné živiny. Pred pridaním materiálu do pôdy by mal byť dôkladne nasekaný. Slamky by mali mať veľkosť 9 – 16 centimetrov. Pred použitím materiálu by sa malo do pôdy pridať dusíkaté hnojivo. Na tento účel sa môže použiť dusičnan dusičitý alebo močovina. Na hektár by sa malo použiť 100 kilogramov takýchto hnojív.
Suché stonky by sa mali umiestniť do pôdy do hĺbky 13 centimetrov. Materiál bude pomaly hniť. Preto sa neodporúča kopať pôdu príliš hlboko.
Časté chyby pri používaní
Začínajúci záhradníci robia pri mulčovaní nasledujúce chyby:
- Mulčovanie sa vykonáva v skleníku. Tento postup často neprináša požadované výsledky, pretože nie všetka organická hmota je vhodná na použitie v chránenej pôde. Podmienky v skleníku sa vždy vyznačujú vysokými teplotami a vlhkosťou. Okrem toho je cirkulácia vzduchu slabá. V dôsledku toho slama hnije a pokrýva sa hubovými mikroorganizmami, čo vedie k rozvoju rôznych chorôb.
- Počas mulčovania sa vyhnite aplikácii dusíkatých hnojív. Je dôležité pamätať na to, že slama odoberá dusík z pôdy. Nedostatok tohto prvku nepriaznivo ovplyvňuje vývoj plodín. Aby ste tomu zabránili, pred mulčovaním aplikujte do pôdy hnoj. Vhodným hnojivom je aj močovina.
- Mulčovacie záhony skoro na jar, ihneď po zasiatí semien. Tento postup negatívne ovplyvňuje vzchádzanie sadeníc a vývoj plodiny. Mulčovacie záhony by sa mali aplikovať až po úplnom zahriatí pôdy. V opačnom prípade existuje riziko infekcie plodiny. Existujú však určité výnimky. Napríklad zemiaky by sa mali zamulčovať ihneď po zasadení.
- Ťažkú pôdu prikryte veľkým množstvom slamy. Zvyšuje sa tým riziko hniloby spodnej vrstvy. Na ílovitej pôde sa odporúča položiť nasekanú slamu vo vrstve nie hrubšej ako 2 centimetre. Potom každé dva týždne pridávajte ďalšiu slamu.
Mulčovanie slamou má svoje výhody aj nevýhody. Tento postup obohacuje pôdu o cenné prvky, zlepšuje jej štruktúru a brzdí rast buriny. Na dosiahnutie požadovaných výsledkov je dôležité vykonávať ho správne a prísne dodržiavať odporúčania odborníkov.